Výraz kozmetika vznikol z názvu  kosmetes  čo bolo pomenovanie osôb, ktoré v staroveku líčili a upravovali hercov pred vystúpením na javisko. Každá doba mala a má svoj ideálny vzor na to čo je krásne. Sošky vykopané archeológmi z praveku mali nadmerné materské znaky: prsia, boky a brucho. Názor na ženskú krásu sa behom dejín ľudstva menil: stačí porovnať útle stredoveké dámy s bacuľatými kráskami z Rubensových obrazov.

Už primitívny človek si natieral kožu tela tukom, farebnými hlinkami a rastlinnými šťavami. Tak sa chránil pred vplyvmi počasia, slnku a hmyzom. Rôzne kresby na koži boli tiež znakom príslušnosti k jednému kmeňu, postavenie, mali význam erotický a menili sa pri rôznych udalostiach..

Kozmetika je starostlivosť o zachovanie telesnej krásy, resp. odstránenie jej nedostatkov rôznymi dobovými postupmi a metódami. Spočiatku sa v kozmetike využívali jedine prírodné materiály a zdroje. Každá kultúra, indická, čínska či antická, mala svoje zásady skrášľovania. Ale kozmetika sa postupne začala venovať nielen skrášľovaniu, ale aj liečeniu telesných nedostatkov - liečebná kozmetika.

V starovekom Grécku platila hlavná kozmetická zásada: dokonalý súlad tela a ducha, pretože len to čo je zdravé, je krásne. Kozmetike sa venovali aj muži. Napríklad mladí pretekári na olympijských hrách sa líčili. Gréci sa radi kúpali, milovali masti, ktoré sa pripravovali z loja, vosku a terpentínu.

Rimania, podobne ako Gréci, milovali kúpele, nad ktorým žasneme dodnes. Ich kozmetika bola zameraná na zvýšenie krásy a príťažlivosti žien. Slávni rímski básnici- Plínius, Catullus- zanechali vo svojich básňach podrobný popis kozmetických prostriedkov a spôsobov ošetrenia pleti.

Stredovek priniesol rázny obrat v životnej kultúre ľudí. Pod nadvládou nábožensko-politických názorov, ktoré hlásali, že telo je nádoba hriechu, upadol záujem o kozmetiku a súčasne aj všeobecne o hygienu. Ženské čepce, alebo sieťky zakrývali vlasy, pretože ideálom krásy v dobe stredoveku bolo vysoké a hladké čelo. Obočie sa holilo, rovnako aj vlasy na spánkoch. Vplyv cirkvi ale v tejto oblasti sa postupne oslaboval a v 16. až 118.storočí sa kozmetika postupne dostáva do popredia, hlavne vo vládnucich kruhoch a neskôr aj u mešťanov.

Koncom 19. storočia, nastal prudký a nebývalý rozvoj kozmetiky, ktorá stavala na vedeckých poznatkoch. Bola to výroba prevažne v súkromných rukách. Začiatok 20.storočia priniesol s vývojom vedy aj obrat v kozmetike. Rozvoj chemického priemyslu so sebou priniesol aj výrobu kozmetických prípravkov na čisto chemickej báze a nastal určitý odklon od prírodnej kozmetiky. Až druhá polovica 20. storočia sa niesla v obnovení výroby kozmetických prípravkov na prírodnej báze.